Deväťtisíc rokov na jednom ostrove — história Severného Cypru

Málokde v Stredomorí sa dá prejsť deväťtisíc rokov dejín za jediný deň. Na Severnom Cypre stoja antické stĺpy, gotické opátstvo, benátske hradby aj osmanské mešity často len niekoľko desiatok kilometrov od seba. Ostrov ležal na križovatke ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou a každý, kto tadiaľ prešiel — obchodník, mních aj vojak — tu niečo nechal. Nasledujúci prehľad drží chronologické poradie, takže sa dá čítať aj ako itinerár na niekoľko dní.

Najstaršie stopy: meď, ktorá dala ostrovu meno

Prvé trvalé osady na Cypre vznikli okolo roku 7000 pred naším letopočtom. Neolitickí roľníci si stavali okrúhle kamenné domy a chovali zvieratá, ktoré si na ostrov priviezli na člnoch z pevniny. Skutočné bohatstvo však ležalo pod zemou: meď. Ťažila sa tu od doby bronzovej a vyvážala do celého východného Stredomoria natoľko, že latinské slovo pre meď, cuprum, je odvodené od mena ostrova. O prístavy sa potom postupne delili Feničania, Asýrčania a Peržania, až kým ostrov v roku 333 pred n. l. neprevzal Alexander Veľký. Po ňom prišli Ptolemaiovci z Egypta a napokon Rimania — a s nimi cesty, akvadukty a mestá.

Salamis — mesto, ktoré bolo hlavným

Niekoľko kilometrov severne od Famagusty leží najväčšie antické nálezisko ostrova. Salamis bolo po stáročia najvýznamnejším mestom Cypru a jeho ruiny sa tiahnu na ploche niekoľkých kilometrov štvorcových. Najpôsobivejšie je gymnázium so zachovaným stĺporadím okolo cvičiska, hneď vedľa rímske kúpele so zvyškami podlahového kúrenia a mozaík a o kúsok ďalej divadlo, do ktorého sa zmestilo takmer päťtisíc divákov. Mesto zničila séria zemetrasení vo 4. storočí a to, čo zostalo, postupne zanieslo pieskom z pobrežných dún. Práve piesok pamiatku na stáročia zakonzervoval — preto sa toho tu zachovalo toľko. Nechajte si na prehliadku aspoň dve hodiny a vezmite klobúk, tieňa je málo.

Byzancia a začiatky kresťanstva

Cyprus patrí k najstarším kresťanským územiam vôbec. Podľa Skutkov apoštolov tu okolo roku 45 pôsobili apoštol Pavol a Barnabáš, ktorý z ostrova pochádzal — viera sa sem teda dostala prakticky v prvej generácii. Neďaleko Salamis stojí kláštor svätého Barnabáša, postavený na mieste, kde sa mal nájsť apoštolov hrob; práve tento nález pomohol cyperskej cirkvi získať v 5. storočí samostatnosť od patriarchátu v Antiochii. Dnes v kláštore sídli múzeum ikon a archeologická zbierka. Z byzantských storočí sa okrem neho zachovali kostolíky s mozaikami a nástennými maľbami roztrúsené po dedinách v podhorí.

Tri hrady nad pobrežím

V pohorí Kyrenia stoja tri pevnosti: Svätý Hilarion, Buffavento a Kantara. Vznikli v byzantskom období ako strážne body proti nájazdom z mora a boli rozmiestnené tak, aby si navzájom videli — signál ohňom sa dal za pár minút odovzdať po celom hrebeni až na jeho druhý koniec. Za Lusignanovcov, francúzskej dynastie vládnucej ostrovu od konca 12. storočia, ich prestavali na skutočné hrady s palácovými krídlami a letnými sídlami. Svätý Hilarion je najzachovalejší a najdostupnejší, k Buffaventu vedie strmý výstup odmenený výhľadom na obe strany pohoria a Kantara stráži východný koniec hrebeňa. O Svätom Hilarione sa traduje, že jeho veže inšpirovali Walta Disneyho pri hrade Šípkovej Ruženky; doložené to nie je, ale pri pohľade zdola sa tomu nečudujete.

Bellapais a gotika medzi olivovníkmi

Nad Kyreniou stojí opátstvo Bellapais, ktoré v 13. storočí založili premonštráti. Je to jedna z najkrajších gotických pamiatok východného Stredomoria — lomené oblúky, krížová chodba okolo dvora s cyprusmi a refektár, z ktorého okien vidno more o tristo metrov nižšie. Aj v ruinách pôsobí ako kus severnej Európy, ktorý sa omylom ocitol medzi olivovníkmi. V dedine pod opátstvom býval v päťdesiatych rokoch britský spisovateľ Lawrence Durrell a napísal tu knihu Horké citróny; jeho dom aj strom, pod ktorým sa schádzali dedinčania, vám miestni ukážu dodnes.

Famagusta za hradbami

Staré mesto Famagusta obklopujú masívne benátske hradby zo 16. storočia — miestami pätnásť metrov hrubé, s baštami navrhnutými už proti delostreľbe. Postavili ich práve včas na to, aby zadržali osmanské obliehanie, ktoré trvalo desať mesiacov a skončilo v auguste 1571. Vnútri stoja kostoly prestavané na mešity, medzi nimi katedrála svätého Mikuláša, dnes mešita Lala Mustafu Pašu: gotické priečelie ako z francúzskeho mesta a k nemu pristavaný minaret. Na hradbách pri prístave stojí Othellova veža — Shakespeare umiestnil dej svojej hry do prístavu na Cypre a Famagusta sa k tomu hlási dodnes.

Osmanské a britské obdobie

Po roku 1571 patril ostrov tri storočia Osmanskej ríši. V roku 1878 ho na základe dohody s Istanbulom prevzala do správy Británia a v roku 1925 z neho urobila korunnú kolóniu; z tohto obdobia pochádza jazda vľavo, časť súdneho systému aj mnohé školy. Nezávislosť Cyprus získal v roku 1960 a po udalostiach roku 1974 sa ostrov rozdelil na severnú a južnú časť; toto rozdelenie trvá dodnes. Pre návštevníka to prakticky znamená dve administratívy a hraničné priechody, ktoré sa dajú prejsť s pasom. Ak sa na sever chystáte a chcete popri pamiatkach vidieť aj to, ako sa tu dnes býva, v CyprusGlobal vám radi poradíme s trasou aj termínmi.