Kyrenia — mesto pod horami

Keď prichádzate do Kyrenie po ceste od Nikózie, mesto sa neukáže postupne. Cesta prejde sedlom v pohorí a naraz máte pod sebou celé pobrežie — modré more až po obzor, ploché strechy medzi palmami a tesne pri vode tmavú hmotu hradu. Kyrenia, po turecky Girne, je najmenšie z troch veľkých miest severného Cypru a väčšina ľudí, ktorí ostrov poznajú, ju pokladá za najkrajšie.

Prístav v tvare podkovy

Srdcom mesta je starý prístav — úzka kamenná podkova, ktorú Byzantínci a po nich Benátčania stavali tak, aby lode ochránila pred severákom. Dnes v nej kotví zopár rybárskych člnov, výletné lode na celodenné plavby a jachty ľudí, ktorí sa tu zastavili na ceste do Turecka. Po celej vnútornej strane sedia reštaurácie v prízemiach starých colných skladov; nad ich dverami sú ešte vidieť kamenné konzoly, na ktorých kedysi viseli kladky na vykladanie rožkovníkových strukov. Kyrenia sa nimi po stáročia živila.

Prístav má dve denné doby, keď stojí za to prísť. Ráno okolo ôsmej je prázdny, rybári čistia siete a voda býva taká pokojná, že sa v nej hrad odráža celý. A potom hodinu pred západom slnka, keď svetlo dopadá na kamenné múry zboku a celá podkova zožltne. Medzi tým, na obed v júli, je tu horúco a ľudoprázdno.

Hrad a najstaršia obchodná loď sveta

Východnú stranu prístavu uzatvára hrad. Prvé opevnenie tu postavili Byzantínci v 7. storočí proti arabským nájazdom, Lusignanovci ho v stredoveku rozšírili a Benátčania mu v 16. storočí pridali nízke šikmé bašty — vtedy sa už staval proti delám, nie proti šípom. Obísť sa dá po hradbách dookola; z juhozápadného rohu je najlepší pohľad na prístav, aký v meste nájdete.

Vnútri je však vec, kvôli ktorej sem chodia ľudia z druhého konca sveta. V klimatizovanej hale leží vrak gréckej obchodnej lode, ktorá sa potopila asi kilometer od pobrežia okolo roku 300 pred Kristom. Objavili ju potápači v roku 1965, vytiahli po kúskoch a poskladali. Zachovalo sa približne 60 percent trupu — je to najlepšie zachovaná obchodná loď staroveku. Spolu s ňou vylovili aj náklad: vyše štyristo amfor na víno, mlynské kamene, ktoré slúžili ako balast, a mandle v hlinených nádobách.

Uličky nad prístavom

Za radom reštaurácií sa mesto dvíha do svahu a ulice sa zúžia na šírku jedného auta. Je to štvrť z osmanských a britských čias: domy s vnútornými dvormi, drevené okenice, tu a tam minaret alebo bývalá kostolná loď prerobená na mešitu. Nájdete tu obchodíky s korením, holiča, dva-tri malé hotely v prestavaných meštianskych domoch. Nie je to skanzen — býva sa tam.

Kúsok ďalej od pobrežia je Kyrenia obyčajné pracujúce mesto: banky, pekárne, trhovisko s ovocím a zeleninou, univerzitní študenti. Na rozdiel od letovísk na východnom pobreží tu život neustane ani v januári. Zima je mierna, cez deň okolo pätnástich stupňov, a väčšina podnikov v prístave zostáva otvorená celý rok.

Hory hneď nad strechami

Kyrenia má za chrbtom pohorie Beşparmak, po grécky Pentadaktylos — v oboch jazykoch to znamená „päť prstov“, podľa skalného hrebeňa, ktorý pri pohľade od východu naozaj pripomína ruku. Pás vápenca je len niekoľko kilometrov široký, ale strmý: z pobrežnej roviny vystúpi na vyše tisíc metrov. Znamená to, že z mesta ste za dvadsať minút na horskej ceste medzi borovicami, s výhľadom na dve strany naraz — na severe more, na juhu nikózsku pláň.

Hore vedú značené chodníky a stojí tam hrad Svätého Hilariona, kam sa dá vyjsť autom takmer až pod bránu. Neďaleko je aj opátstvo Bellapais — má vlastný príbeh a písali sme o ňom v článku o histórii ostrova.

Pláže na západ a na východ

V samotnom meste sa nekúpe, pobrežie je tu skalnaté a zastavané. Pláže začínajú kúsok za mestom na oboch stranách. Na západ, smerom na Alsancak a Karaoğlanoğlu, je rad menších platených pláží s ležadlami a barmi; dno býva piesočnaté s kamennými prahmi a cesta trvá desať až dvadsať minút. Na východ, za marínou a ďalej na Çatalköy a Esentepe, je pobrežie divokejšie a pláže dlhšie a prázdnejšie. Asi pol hodiny na východ leží Alagadi, chránený úsek, kde sa v lete liahnu morské korytnačky.

Praktické informácie

Z letiska Ercan je to do Kyrenie asi 40 minút autom po ceste cez nikózsky obchvat. Do Nikózie je to z mesta necelú polhodinu, do Famagusty zhruba hodinu.

Do samotného prístavu sa autom nedostanete a je to tak lepšie. Zaparkujte na platenom parkovisku pri hrade alebo pozdĺž pobrežnej triedy nad starým mestom a zvyšok prejdite pešo — z hociktorého miesta je to päť minút. V letných večeroch a cez víkendy sa parkoviská plnia, príďte skôr. Najkrajšie je tu koncom apríla a v októbri: more je ešte teplé, na svahoch je zeleno a v prístave sa dá večerať bez čakania.

Ak vás Kyrenia zaujala aj ako miesto na bývanie, radi vám ukážeme, čo sa v meste a v okolitých dedinách pod horami práve ponúka — ozvite sa nám v CyprusGlobal.